V konkrétnej fáze svojej dizajnérskej kariéry som musel zastať. Upratať si svoj tvorivý svet a prehodnotiť vlastné videnie vizuálneho sveta dizajnu. Tvorivý návrat ku klasickým tvorivým koreňom - voľnej tvorbe mi dáva priestor urobiť si dizajn na hrane bežného vnímania dizajnérskej formy. Chcem ponúknuť divákovi iba zážitok z výpovede tvaru, farby, kompozície alebo materiálu. Zážitok z môjho hľadania. Výsledok mojej voľnej tvorby je z mojej strany vždy videný ako dizajn nábytku, hoc v absolútnej hrane vzniknutej (možno skrytej) metafory.
Pre diváka má byť moja tvorba umením, ktorá ho má k dizajnu priviesť náladou, poznaním a objavovaním, že dizajn je ešte stále umeleckou disciplínou. Vzniknutá hrana konfrontácie by je nastavená tak aby práve v istom momente mala oná metafora divákov a výtvarníka - dizajnéra spájať v zážitku.
M.Ihring
Dizajnér a pedagóg Marián Ihring je v povedomí odbornej verejnosti zapísaný predovšetkým svojou tvorivou aktivitou v oblasti dizajnu nábytku a interiéru, ale aj presahmi do exteriérového či komunikačného dizajnu. Širokospektrálny záber jeho dizajnérskej tvorby je možné predstaviť v rôznych polohách – od priemyselnej produkcie až po voľnú tvorbu, v ktorej ako vyjadrovacie médium preferuje prácu s kovom. Avšak výstava NE podoby dizajnu je venovaná doposiaľ nezverejnenej časti jeho voľnej výtvarnej tvorby, v ktorej sa stala prostriedkom autorského vyjadrenia dizajnéra maľba.
Predstavený súbor diel nastoľuje niekoľko základných otázok. Prečo a ako dizajnér maľuje? Ako má divák prijať to, čo vidí? Máme pred očami dizajn alebo maľbu? Ako to vnímať? Je to výtvarné zhodnotenie dizajnérskeho poznania alebo sú to nové podklady do výtvarnej výbavy dizajnéra?
Takto postavený výstavný koncept má ambíciu prispieť cez
analýzu subjektívneho autorského pohľadu do diskusie na často skloňovanú tému
vzťahu, hierarchie či presahov úžitkového
a voľného umenia. Samotný autor naznačuje chápanie týchto vzťahov cez metaforu
životne dôležitej funkcie dýchania, v ktorej voľná tvorba ako živý organizmus
metabolizuje a živí múzy.
V konkrétnej fáze svojej dizajnérskej kariéry musel Marián Ihring zastať. Upratať si svoj tvorivý svet a prehodnotiť vlastné videnie vizuálneho sveta dizajnu. Návrat ku klasickým tvorivým koreňom – voľnej tvorbe – mu dal priestor tvoriť dizajn na hrane bežného. Ponúknuť divákovi oprostený zážitok z výpovede tvaru, farby a kompozície. Zážitok z hľadania.
Výsledok voľnej tvorby je zo strany Mariána Ihringa vždy
videný ako dizajn nábytku, hoc na absolútnej hrane vzniknutej metafory. Pre
diváka má byť jeho tvorba umením, ktorá ho má k dizajnu priviesť náladou,
poznaním
a objavením, že dizajn je ešte stále umeleckou disciplínou. Vzniknutá hrana
konfrontácie by mala byť nastavená tak, aby práve metafora mohla v istom
momente spájať divákov a dizajnéra v zážitku.
NE podoby dizajnu – Marián Ihring (2023) sú odkrytím výtvarného sveta tvorcu. Koncept voľne rozvíja do autonómnej podoby pôvodne útlu kapitolu, ktorá vznikla ako integrálna autorská časť predchádzajúcej umeleckej monografie Podoby dizajnu – Marián Ihring (2017). Jej obsahová štruktúra bola koncipovaná ako odraz súhrnnej kategorizácie autorovej tvorby za uplynulých viac než tridsať rokov. Zatiaľ čo Podoby dizajnu odkryli predovšetkým hmotný svet dizajnu, NE podoby dizajnu obnažujú "vnútorné" výtvarné videnie sveta a predstavujú splatenie akéhosi Ihringovho pomyselného dlhu k jeho umeleckej DNA.
Autorský vizuálny štýl Mariána Ihringa je ľahko definovateľný snahou zobraziť originálny abstrahovaný objekt – snáď budúci dizajnérsky tvar, objekt alebo nakoniec dokonca konkrétny predmet. Hoci aj v abstrahovanej forme dizajnérskej metafory, keď výpoveď je len nápomocne naznačená názvom. Aj ten je však skôr aforizmom vznikajúcej výtvarnej asociácie.
Začiatok vzniku tejto kolekcie sa spája s obdobím pandémie, ktoré bolo z pohľadu (nielen) výtvarného života charakteristické komornosťou a stiahnutím sa do súkromia. Prvé z malieb sú doslovnými tvarovými abstrakciami s jasným ohraničením formy a s hľadaním istej dizajnérskej kompozície a harmónie nadväzujúcich kriviek, definujúcich zobrazujúci objekt. U autora je zrejmá a dôležitá aplikácia kresebnej zložky diela. Duplikovaná definícia zdôrazňuje nemennosť zobrazeného tvaru a výsledného obrazu. Prináša svojský mix maľby, farby a kresby. Redukovaná farebnosť objektov zo začiatku kolekcie sa postupne rozvíja až po akúsi mozaiku alebo kamufláž tvaru. Divákovi to prináša nové reakcie, pocity a možnosti hľadania odpovede, ako Ihringove obrazy interpretovať.
Nezvyčajný výzor prác iste môžeme hľadať v závislej tvorbe Ihringových kresebných dizajnérskych miniatúr. Ide o podvedomú automatickú kresbu neuskutočniteľných predmetov, oslobodenú od racionality, ktorá vzniká na okraji zápiskov z porád či pri iných podobných príležitostiach. Viac sa o nej dozviete v kapitole Dizajnér a múzy v publikácii Podoby dizajnu – Marián Ihring. Mnohokrát je na prvý pohľad vidieť súvis medzi Ihringovou mikroskicou a metrovým plátnom. Abstrahovaná metafora tvaru, tak typická pre tohto autora, implikuje dôverné poznanie dizajnérskej a výtvarnej tvorby. V istých momentoch sa môžeme pohrávať s interpretáciou videného. Zazrieť prvky interiéru – textilný dizajn, podlahové mozaiky alebo sklené vitráže či iné objekty vnútorného priestoru, vnímané dušou dizajnéra a podané rukou výtvarníka. Ak samotný autor vidí vo svojej voľnej tvorbe akýsi inšpiračný nádych a zároveň výdych z komerčnej tvorby, pre diváka to nie je až také rozhodujúce. V jeho prácach vníma skôr zaujímavú integráciu dizajnérskeho oka, výtvarnej duše a remeselne zručnej ruky.
Ak kreativitu dizajnéra vnímame ako rozhodujúcu podmienku tvorivého procesu, tak voľná výtvarná tvorba má výrazný potenciál stimulovať a posilniť tie schopnosti, ktoré sa viažu ku kreativite – divergentné myslenie, schopnosti vcítiť sa, všímať si, vedieť sa inšpirovať či uvoľniť sa zo stereotypov. Nazdávam sa, že u dizajnéra podporuje tak prepotrebné hľadanie, objavovanie vlastných, pôvodných, originálnych prístupov a nápadov a v neposlednom rade podnecuje schopnosť formulovať vlastný názor. V súčasnej dobe tisícich riešení je originalita vzácnosťou. Práca dizajnéra sa stáva zložitejšou, práve paradoxne v čase internetu, kde nachádzame čokoľvek, neraz aj to "naše" riešenie. Množstvo dizajnérsky duplicitných prác vzniká nezávisle na mieste a čase. Preto je dnes autentické dielo vzácnosťou a o to viac je dôležité venovať pozornosť podpore autentických zdrojov tvorby. A v tom vidím zásadný význam odbočenia (alebo vrátenia sa?) dizajnéra Mariána Ihringa k zdrojom, ktoré v tomto kontexte dizajnérovi prináša práve intímna skúsenosť s vlastnou výtvarnou tvorbou.
Mgr. Elena Farkašová, ArtD.
kurátor výstavy NE podoby dizajnu – Marián Ihring
13. 10. – 8. 11. 2023, Galéria na Tehelnej, Zvolen
*1967 - Pliešovce
školy
SUPŠ Kremnica - 1986
VŠVU Bratislava - 1996 (Mgr.art.)
FA STU Bratislava - 2006 (Art.D), 2010 (Doc.)
prax
1986 - 2000 dizajnér WUSAM Zvolen
1996 - vlastná dizajnérska prax
1996 - 1997 dizajnér Novofinab a.s. Fiľakovo
1997 - ateliérový pedagóg katedry dizajnu nábytku a interiéru, drevárska fakulta TU vo Zvolene